Lokálne potraviny 

„Dnes, keď máme prakticky všetko k dispozícii po celý rok, sa nám strácajú také malé radosti, ako keď sa na jar objavia prvé reďkovky a cibuľka.”

Hovorí sa, že by sme mali jedávať to, čo sezóna práve dáva, objavovať bohatstvo čerstvého lokálneho jedla. Nejde len o ovocie a zeleninu, ale napríklad aj o také produkty ako bryndza, jahňacie alebo ryby, ktoré majú tiež svoju „sezónu“. 

Je v tom trocha medicíny – ide o pokrmy, ktoré sme tradične jedávali po stáročia a máme „gény“ na ich spracovanie. A to, čo sezóna práve dáva, je to najzdravšie a najbohatšie na živiny, čo môžeme v domácej kuchyni využiť. 

Je v tom aj trocha ekológie a ekonomiky – takéto jedlo vzniká v prirodzených podmienkach, necestuje naprieč planétou, nedozrieva v metánových kontajneroch, vytvárajú ho lokálni producenti, ktorým poskytuje kvalitný spôsob obživy. 

Je v tom aj trocha ezoteriky, podľa čínskej medicíny sezónne a lokálne jedlo obsahuje energiu pôdy a vzduchu miesta, kde žijeme, s ktorou sme v danej dobe v súlade. 

Dnes, keď máme prakticky všetko k dispozícii po celý rok, sa nám strácajú také malé radosti, ako keď sa na jar objavia prvé reďkovky a cibuľka, neskôr hrášok či nové zemiaky alebo prvé ovocie – čerešne či jahody. 

Čaro sezónnych lokálnych potravín 

Nemusíme mať jahody v zime, ako v rozprávke o Mrázikovi. Táto rozprávka sa nadnes stala skutočnosťou a dnešná Maruška nemusí absolvovať strastiplnú púť zimnou krajinou k dvanástim mesiačikom, stačí keď pôjde do supermarketu. Jahody, ktoré sa na ňu usmievajú z regálov, však boli často vypestované hydroponicky, v skleníkoch vyhrievaných fosílnym palivom, väčšinou sa oberali ešte zelené, cestovali tisíce kilometrov a pred predajom dozrievali v metánových halách. To už žiadna rozprávka nie je, je to skôr veda. Ale ani ona nezabezpečí, aby tieto jahody boli také rozprávkové čo do chuti i obsahu výživných látok ako tie, ktoré sa urodili na poli a dozrievali na slnku v našich končinách vtedy, keď jahody majú svoju sezónu: koncom mája a v júni. To isté platí o zelenine a ovocí – paprike, paradajkách, šalátoch… 

Ponuka supermarketov nás nabáda zabudnúť, aké obdobie roka práve máme a to, že si to uvedomíme, nás môže posunúť o krok bližšie k zdravej strave. Inšpiráciu môžeme čerpať zo starých kuchárskych kníh, je dobré zamyslieť sa, čo naši predkovia v danom období zvykli konzumovať. 

Nie je pravda, že v zime nemáme žiadnu zeleninu. Koreňová zelenina – mrkva, petržlen, zeler, cvikla či čierne reďkovky, kel, kapusta, z ovocia jablká – toto všetko sa dá na zimu uskladniť a všetko to môžeme mať domáce a plné živín. Ich konzumáciou šetríme prírodné prostredie ale zároveň aj robíme niečo pre naše zdravie. Spomeniem ešte kvasenú kapustu, náš typický lokálny sezónny produkt. Bola dôležitou surovinou v zimnej kuchyni našich starých materí a tak, ako vtedy, aj dnes predstavuje dôležitý zdroj vitamínov v zime.

Ako protiklad k zimným mesiacom, kedy sa v našich končinách nič prirodzene neurodí, môžeme uviesť mesiace júl, august a september, keď dozrieva všetko. Máme bohatú úrodu sezónneho lokálneho ovocia i zeleniny – paradajok, papriky, tekvíc, uhoriek, karfiolu, marhúľ, broskýň, malín, melónov… Oplatí sa nám teda využívať ich vtedy v našom jedálničku čo najviac.

Sezónne a lokálne potraviny sú to najzdravšie, čo v danej dobe na danom mieste môžeme konzumovať. Rovnaký názor zdieľa aj naša dietologička. Pravidelne aktualizované rozhovory s farmármi, odporúčania o lokálnych trhoch a o zdravej strave nájdete na portáli spajz.sk.