Kozím miláčikom si prihovára aj cez mobil
Kozia Farma – Petrov majer
(Kostolná pri Dunaji)
„Na Slovensku je ťažké dostať sa ku kozím syrom a k zrejúcim je to takmer nemožné.”
Hľadala som v obchodoch domáce kozie syry – bez šance. Mali by ste to skúsiť na nejakej farme, radil mi jeden predajca, a tak som aj urobila. Dala som si námahu a navštívila malé rodinné hospodárstvo v Petrovom majore v Kostolnej pri Dunaji neďaleko Senca, kde ma privítal majiteľ Peter Bogár.
Kedy vzniklo vaše hospodárstvo, koľko zvierat chováte?
Mali sme v rodine zdravotné problémy, vtedy sme začali uvažovať o kozom mlieku. Snažili sme sa zohnať kvalitné čerstvé mlieko, ale nebolo to jednoduché. Usúdili sme, že najlepšie riešenie je zaobstarať si pár kôz. Máme okolo domu pár hektárov pozemkov, tam sa budú môcť pásť, pomyslel som si.
Najskôr sme predávali iba mlieko, potom som začal robiť aj syry a kúpili sme ďalšie zvieratá. Ale ten prechod bol pomerne dlhý. Až osem mesiacov trvalo, kým sa nám podarilo získať všetky potrebné povolenia na výrobu syrov. Mám to zatiaľ ako hobby, mojím povolaním je záhradný architekt a pracujem v oblasti poľnohospodárstva v jednej zahraničnej firme. Manželka je učiteľka v materskej škôlke, ktorá mi vo voľnom čase pomáha. A veľkou pomocou sú nám aj naši traja synovia, ktorí navštevujú základnú školu.
Vraj ste dali zvieratám mená a aj na ne počúvajú.
Inšpirovali sme sa obľúbenými rozprávkami našich synov i trendovými menami. Máme Eperku (Jahôdka), Fidorku, Makarenu a capka Eugena. Máme aj dvojičky Csöpi a Cili, iba ja ich viem rozoznať. Volám ich menom a počúvajú na ne, ale nie je jedno, kto ich zavolá na dojenie. Keď bývam v zahraničí, s dojením vypomáha svokra, ju ešte nepoznajú tak dobre ako mňa. Tak keď mi zavolajú a dajú môj hlas na reproduktor, takto ich privolávam a oni sa vtedy oveľa pokojnejšie postavia do radu na dojenie a aj dajú viac mlieka.
Ako u vás vyzerá deň na farme?
Dojíme iba ráno. Začínam okolo pol šiestej, aby som to stihol tak do pol ôsmej, lebo vozím deti do školy. Mlieko kupujem aj od overeného zdroja v Tomášikove, pretože na výrobu syrov ešte na našej farme nemáme dosť veľký počet zvierat. Našťastie nám prácu uľahčujú moderné technológie. Máme tristo litrovú syrovú nádrž, dozrievacie i chladiace zariadenie. Predtým som mlieko ohrieval na plynovom sporáku a stále som musel kontrolovať teplotu. Teraz ju iba naprogramujem podľa receptúry. V priebehu dňa – poobede potom robím syry a vybavujem objednávky.
Aké syry robíte?
Máme zrejúce aj čerstvé syry, korenené s pažítkou aj pikantnejšie. Zákazníci veľmi obľubujú krémové syry, ktoré sa dajú natierať, ale aj tvaroh. Našou špecialitou je kozí syr s karamelom, ktoré sa konzumuje ako dezert. Karamel si k nemu pripravujeme sami. Jeden čas sme mali aj jogurty, ale nebol o ne veľký záujem. Považovali sme za dôležité, aby sme pre naše kvalitné výrobky mali pekné logo, ktoré nás vystihuje. Sú na ňom tri kozliatka, moji synovia, slnko, ktoré je dominantné, to je manželka a ja som ten pastier. Nebalíme naše výrobky iba vákuovo, ale máme aj peknú rozpoznateľnú škatuľku, na ktorú sa dáva nálepka podľa druhu syra. Krabice skladajú synovia, sú veľmi šikovní, za hodinu ich vyrobia aj sto!
Kde zhodnocujete vaše výrobky?
Každú sobotu chodím predávať do Bratislava na Starú tržnicu, ale zákazníci môžu prísť aj k nám domov po dve poobedia do týždňa. Máme kontaktné miesto so zvieratkami, radi k nám chodia rodiny s deťmi z Bratislavy. Aj farmárske obchody od nás nakupujú. Berú od nás do Pezinka, ale vozíme aj východ k Prešovu. Ide hlavne o obchody, kde nie sú priemyselne vyrobené potraviny a veľmi im záleží na kvalite. Výrobky majú o niečo drahšie, ale kvalita je vynikajúca. Na Slovensku je ťažké dostať sa ku kozím syrom a k zrejúcim je to takmer nemožné. Zaujímavé, že jeden veľkopodnikateľ na Slovensku zhodnocuje kozie mlieko v kapsulách ako prostriedok na podporu imunity. Vo veľkých supermarketoch predávajú francúzske namiesto domáceho kozieho mlieka. Sú aj také, ktorí vo veľkom dovezú kozie mlieko, napríklad z Rumunska, vyrobia z neho priemerný priemyselný produkt a predajú ho ako prémiový tovar. Treba sa vždy zaujímať o to, odkiaľ je základná surovina!
Poobede sme ochutnávali syry až som si uvedomila, že kozy, ktoré okolo nás pobehoval potichu išli spať. A ostali sme sami na terase. Vôbec sa nečudujem, keď niekto vymení mestský život za chov kôz, skoré ranné vstávanie a život blízky prírode. Raz sa to možno podarí ak mne, ale dovtedy mi kozie syry aj na stránke spajz.sk budú vždy pripomínať príjemné chvíle strávené na vidieku.
