Kultúra gastronómie je veľmi dôležitá vec, spája ľudí
Évu Bandor poznáme najmä z košickej Thálie či komárňanského Jókaiho divadla, kde hráva. Narodila sa na Slovensku a vyštudovala VŠMU v Bratislave. Slovenskí diváci ju mohli vidieť napríklad v hranom filme Jaroslava Vojteka Deti, za ktorý dostala ocenenie za stvárnenie Evy. Potom sú to dokument Petra Kerekesa 66 sezón či v krátke filmy ako Oni nie sú tvoj muž Mátyása Priklera a Standard Bastard Milana Baloga. Zahrala si aj vo filme Jana Hřebejka Učiteľka.
Zhovárali sme sa s ňou o kulte dobrej gastronómie.
Čitateľov nášho portálu bude určite zaujímať, aký je tvoj vzťah ku kvalitnému jedlu, či doma varíš, kde si kupuješ suroviny.
Mojou najväčšou inšpiráciou je Sardínia, ale vlastne celé Taliansko, často sa tam vraciame na dovolenky. Keď vstanete od stola po tom, čo ste si dali výborné jedlo a zapili ho vynikajúcim vínom, máte hneď dobrú náladu. Práve tam som pochopila, aké to je, keď sa stretnete s kvalitnou kuchyňou. S akou láskou to jedlo pripravia, ako ho servírujú a keď vám ho prinesú a zaželajú dobrú chuť… Vnímam, aké to je pre nich dôležité a som šťastná, že som sa stretla s takouto kuchyňou, s takýmito ľuďmi. Zaujal ma najmä sardínsky chlieb. Nie je jedno, z akej je múky a keďže sme chceli doma vyskúšať tú pravú kvalitnú sardínsku, chodili po obchodoch a prehľadávali regály. Nie nadarmo sa hovorí, že si tým, čo ješ. Lebo na kvalitnom jedle naozaj záleží.
Viem že máš záhradu. Zvykneš zavárať? Pripravuješ si nejaké veci sama?
Áno, no na chvíľku sa ešte vrátim k Taliansku. Dvadsať rokov sa tam neustále vraciame, môžem vlastne povedať, že už sme tam doma. Práve tam som pochopila, aká je naozaj kvalitná kuchyňa, aké to je, keď sa jedlo pripravuje s láskou. To, s akou láskou vám to jedlo pripravia, ako vám ho prinesú a zaželajú dobrú chuť, aké je to pre nich dôležité. Som šťastná, že som sa s tým mohla stretnúť – s takouto kuchyňou, s takýmito ľuďmi. Aby som odpovedala na otázku: Odkedy máme záhradu a v nej jostu i ríbezle a bohatú úrodu každý rok, robíme z nich lekváre, sirupy aj čatní. Zakaždým trochu inak, sú to moje výtvory, je to naša vizitka. Týmto trávim v lete svoj čas – zaváram aj lečo a paradajkovú šťavu. Je to zážitok dať si k raňajkám chlieb s domácim ríbezľovým lekvárom. Vieš presne čo v ňom je, my kríky nestriekame, i tak ich máme vždy obsypané ovocím.
Máš na to čas?
Na to naozaj treba čas. Nazbierať si lístky bazalky a urobiť z nich dobré pesto. Pooberať ríbezle a potom ich odstopkovať. Ale, máme na to taký vynikajúci ruský prístroj. Dostala som ho od tety, že vraj prečo to robím ručne. Dáš doňho ríbezle aj so stopkou a krásne sa to vylisuje.
Keď ide o potraviny, ktoré si sama nemôžeš vyrobiť, záleží ti na tom, akú majú kvalitu, odkiaľ sú suroviny? Dávaš prednosť lokálnym výrobkom?
Určite. U nás v Komárne máme bohatú tržnicu, radi tam chodíme. Aj preto, že si tam môžeme dať dobrú kávu s priateľmi, vždy tam nejakých stretneme, keď nakúpime, tak sa spolu ešte pri nej porozprávame. Keď si v sobotu vyjdeš na trh, je to spoločenská udalosť. Aj preto, že sú tam domáci producenti, ktorých výrobky už poznáš, roky kupuješ vajíčka u tej istej panej, tak isto ako med, kapustu či papriku a vieš, že sú domáce, a to je strašne dôležité. Inak veľmi ľahko odhalíš toho, kto tovar niekde nakúpil a priniesol na trh.
Dávaš im krížové otázky?
Áno, pýtam sa. Je to iné, keď paprika dozrievala na slnku a iné, keď vo fóliovníku, ostanem na chvíľu práve pri paprike. Mám veľmi rada neskoré papriky. Na konci októbra a začiatkom novembra sa dali ešte kúpiť na trhu veľmi chutné papriky. Bolo dlho teplo a slnečno, babie leto sa natiahlo. Tieto papriky krásne dozreli na slnku, boli šťavnaté a mäsité, mali zamatovú chuť. Zarežeš do nej nožom a počuješ to prasknutie, cítiš tú čerstvosť, potom to dáš na chlieb s maslom, od toho chutnejšie nie je.
Máš možnosť porovnať gastronómiu, akú poznáš z Talianska, s tou na Žitnom ostrove. Čo by bolo treba zmeniť, aby sme domáce produkty povzniesli na vyššiu úroveň?
Dôležitý faktor je čas, nie je dobré, keď chce niekto rýchlo zbohatnúť. Ľudia na Žitnom ostrove sú veľmi svedomití. Pochádzam od Štúrova, vyrástla som na dedine a presne viem, koľko práce zaberie pestovanie od sadeníc po zber úrody, čo treba urobiť, kým oberieš uhorky, papriku, alebo hrozno, lebo mali sme aj vinič. Kto sa tým dlhodobo zaoberá, robí to s láskou a predáva vlastné produkty, tak zabezpečí rovnakú kvalitu, akú poznám z Talianska. Ak tomu venuje čas. Lebo to je otázka času, nerobiť to narýchlo s tým, že veď to kúpia aj tak. Producent by mal mať úctu k tomu, čo predáva a aj k tomu, komu to predáva. Treba podotknúť, že v Taliansku socializmus neparalyzoval poľnohospodárstvo tak ako na Slovensku, nedošlo k likvidácii malých pestovateľov. Videla som to doma u starých rodičov. Práve z tohto dôvodu máme čo doháňať. Kultúra gastronómie je veľmi dôležitá vec, spája ľudí.
Ak by ste chceli ochutnať lekváre od Évy Bandor, môžete ich nájsť na portáli Spajz.
Ďakujem za rozhovor.
Sardínsky chlieb – pane civraxiu a pane carasau
Sardínia má svoje vlastné špeciálne druhy chleba a ich konzumácia je na ostrove vyššia, ako konzumácia cestovín. Oba sa vyrábajú sa zo zmesi múky a semoliny – krupice zo špeciálnej tvrdozrnnej pšenice – kvásku, soli a vody. Kým civraxiu má tvar okrúhleho bochníka, carasau je placka, volajú ju aj notový papier. Je chrumkavá.
Semolina má nižší glykemický index než bežná na jemno zomletá biela muka, ale obsahuje veľa lepku. Kedysi sa mlela na mlynských kameňoch, ktoré otáčali somáre.
Príprava je skutočný rituálom, je pomerne náročná. Cesto treba viackrát po sebe nechať vykvasiť v prikrytej nádobe alebo zabalené v plátne a špeciálnym spôsobom prehnietiť. Civraxiu sa v poslednej fáze necháva kvasiť deväť aj viac hodín. Možno práve pre tradičné ručné spôsoby hnietenia je toto cesto ťažko napodobiteľné.
Cesto pre oba druhy chleba je veľmi podobné, príprava sa líši iba v záverečnej fáze. Civraxiu sa v poslednej fáze kvasí v tvare bochníka, ktoré sa potom uloží na pekáč. Placky sa nechávajú kvasiť v malých kusoch veľkosti žemle a po vyvaľkaní natenko sa pečú v kamennej peci. Počas pečenia sa cesto nafúkne a potom sa ešte prekrojí naprieč na dve polovice.
Oba sardínske chleby majú dlhú trvanlivosť, zvlášť carasau, ktorý vydrží chutný aj mesiac. Hovorí sa mu aj pastiersky chlieb. Sardínske ženy ho piekli svojim mužom, keď odchádzali z domu na dlhšie obdobie.
Zrejme aj vďaka svojej gastronómii patria obyvatelia Sardínie k tým, ktorí sa vo svete dožívajú najvyššieho veku.
Máš možnosť porovnať gastronómiu, akú poznáš z Talianska, s tou na Žitnom ostrove. Čo by bolo treba zmeniť, aby sme domáce produkty povzniesli na vyššiu úroveň?
Dôležitý faktor je čas, nie je dobré, keď chce niekto rýchlo zbohatnúť. Ľudia na Žitnom ostrove sú veľmi svedomití. Pochádzam od Štúrova, vyrástla som na dedine a presne viem, koľko práce zaberie pestovanie od sadeníc po zber úrody, čo treba urobiť, kým oberieš uhorky, papriku, alebo hrozno, lebo mali sme aj vinič. Kto sa tým dlhodobo zaoberá, robí to s láskou a predáva vlastné produkty, tak zabezpečí rovnakú kvalitu, akú poznám z Talianska. Ak tomu venuje čas. Lebo to je otázka času, nerobiť to narýchlo s tým, že veď to kúpia aj tak. Producent by mal mať úctu k tomu, čo predáva a aj k tomu, komu to predáva. Treba podotknúť, že v Taliansku socializmus neparalyzoval poľnohospodárstvo tak ako na Slovensku, nedošlo k likvidácii malých pestovateľov. Videla som to doma u starých rodičov. Práve z tohto dôvodu máme čo doháňať. Kultúra gastronómie je veľmi dôležitá vec, spája ľudí.
Ak by ste chceli ochutnať lekváre od Évy Bandor, môžete ich nájsť na portáli Spajz.
Ďakujem za rozhovor.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Cuketový prívarok
Ingrediencie: 1 kg cukety 1 balenie syra 2 hlavy cibule 2 zväzky čerstvého kôpru tekvicové semienka a tekvicový olej podľa chuti soľ Najskôr umyjeme cukety! Odrežeme konce, potom ich pozdĺžne rozštvrtíme a v prípade potreby vyrežeme jadro. Nelúpeme ich! Pekná jemná koža a čerstvý kôpor dodajú prívarku zelenú farbu. Polovicu cukety nakrájajame a orestujeme na rozpálenom oleji spolu s rozpolenou cibuľou. Na vrch prihodíme umytý […]
Vyprážané vajcia plnené brokolicou
Ingrediencie: 25 dkg brokolice 15 dkg strúhaného trapistického syra 8 vajec 1 štipka. prášku na pečenie Na obaľovanie: 1 celé vajce 2 polievkové lyžice múky 3 lyžice strúhanky Na ozdobu: 1 šálka ryže 2 hrnčeky vody červená paprika 1 lyžica oleja soľ, korenie ½ červenej cibule Príprava: Vajíčka uvaríme natvrdo, potom ich ochladíme studenou vodou a očistíme. […]
Karfiolové placky
Karfiolové placky sa pripravujú takto: Ingrediencie: 1 veľká hlava karfiolu, uvarila som do chrumkava a potom som ju nasekala 100 g kukuričnej krupice (vhodná je aj ryžová múka, ovsené vločky), 1 lyžička soli, štipka čierného korenia, 2-3 polievkové lyžice (mrazenej) pažítky 2 vajcia. Ingrediencie som zmiešala dohromady, kopcovité lyžice zmesi som dala na plech a piekla dozlatista pri teplote 170-180 stupňov […]