Na burze zeleniny a ovocia v Budapešti
(Nagybani Piac)
Prečo slovenskí zeleninári zatvárajú pestovateľské prevádzky a menia sa na obchodníkov, zakladajú si živnosť na tom, že zeleninu a ovocie vozia radšej z Maďarska? V čom spočíva tajomstvo úspechu tohto biznis modelu?
Môžeme uviesť hneď tri argumenty, prečo pri ňom obchodník získava slušnú maržu: slabý kurz forintu voči euru, vyššie dotácie pre maďarských pestovateľov a tretí sa volá Nagybanyi Piac v Budapešti, kde väčšina obchodov prebieha „z dodávky do dodávky“.
Burza zeleniny a ovocia
Budapesti Nagybanyi Piac je veľkoobchodný trh zeleniny a ovocia, najväčší v Maďarsku, akási maďarská burza zeleniny a ovocia, kde sa určuje ich cena na domácom trhu.
„Na Nagybani dostať vždy všetko. Čo práve nerodí, to sa dovezie. Ale akonáhle je z nejakého ovocia a zeleniny dostatok maďarského
tovaru, zákazníci mu dajú prednosť, ceny sa vyrovnajú a už sa ho obchodníkom neoplatí doviesť.“
Prechádza ním 40-50 percent produkcie maďarskej zeleniny a ovocia (zvyšok sú malí pestovatelia, ktorí predávajú lokálne na tržniciach, alebo naopak veľkoproducenti a odberateľské družstvá, ktoré obchodujú so supermarketmi). Navštívila som Nagybani Piac 19. augusta spolu s Klaudiou Lászlóovou, zakladateľkou internetového portálu tulamsavidiek.com
A práve odtiaľto pochádza veľa zeleniny, ktorú vidíme na Slovensku na mestských tržniciach či v stánkoch s ovocím a zeleninou – je ich čoraz viac. V lepšom prípade sa takáto zelenina a ovocie na Slovensku označuje ako „domáca – maďarská“, inokedy iba „domáca“.
Dávame sa do reči so šoférom dodávky s galantskou ešpézedkou. „Chodím sem tri až štyrikrát do týždňa, vozím tovar do veľkoskladu v Trsticiach,“ hovorí.
Veľkoobchodná „tržnica“
„Kto v Maďarsku pestuje zeleninu alebo ovocie vo veľkom, nemá vlastne inú možnosť, ako prísť predávať na Nagybani, alebo predávať výkupcom do kamiónov, ktorí dávajú nízke ceny a odvezú tovar rovno do zahraničia (nie je vylúčené, že aj na Slovensko pozn. aut.),“ uviedla Mária Földes, marketingová manažérka Budapesti Nagybani Piac. Okrem ovocia a zeleniny tu predávajú aj kvety, doplnkový tovar a v zime vianočné stromčeky.
Nagybani Piac v preklade znamená veľkoobchodná tržnica. Veľkosklad ani náhodou nepripomína, tovar sa neukladá v sklade, len čo príde, okamžite aj opúšťa trhovisko s novým majiteľom. Je to rušná tržnica, kde pestovatelia alebo obchodníci predávajú svoj tovar rovno z dodávky. Predáva sa iba vo veľkom – debnička je minimálne množstvo. Do roka opustí brány Nagybani Piac 250-tisíc ton maďarského ovocia a zeleniny a ďalších 200-tisíc ton dovezeného tovaru.
Predávať tu môžu domáci poľnohospodári aj obchodníci, identifikáciu však musia mať viditeľne uvedenú a na nej musí byť viac údajov, ako vyžadujú bežné mestské tržnice na Slovensku. K omylu, či ide o pestovateľa alebo obchodníka dochádza minimálne, kontroly sú prísne.
„Na Nagybani Piac dostať vždy všetko. To, čo v Maďarsku práve nedozrieva, sa dovezie. Ale väčšinou je to tak, že akonáhle je dostatok maďarského tovaru z toho ktorého druhu zeleniny alebo ovocia, tak dopyt po domácom, maďarskom tovare preváži nad dovezeným a ceny sa vyrovnajú,“ opisuje Mária Földes.
Kým dovozcovia majú k dispozícii krytú halu, maďarskí pestovatelia predávajú svoj tovar vonku. Priamo z auta – väčšinou z malej alebo stredne veľkej dodávky, pre ktorú si na trhu prenajímajú očíslované parkovacie miesto na určitú dobu.
Ručne ťahané, alebo motorizované vozíky nám križujú cestu na každom rohu, tovar nesmiernou rýchlosťou mení majiteľa aj miesto a naložené dodávky húfne opúšťajú tržnicu. Medzi nimi s ešpézedkou Dunajskej Stredy, Rimavskej Soboty, Galanty…
Zelenina a ovocie, ktorú pestovatelia naoberali v noci alebo doobeda, je už poobede či večer u nového majiteľa a na ďalší deň ho môže mať na pulte. Tržnica sa otvára o druhej poobede a zatvára o polnoci. Rýchlejšie to nedokáže logistická sieť žiadneho reťazca.
Ceny podľa Nagybani
Budapeštianska samospráva je hlavným podielnikom Nagybani Piac, ktorý ovocie a zeleninu nevykupuje, iba poskytuje priestor na predaj ako službu. Ceny určuje trh. Mária Földes, ktorá nás po trhovisku sprevádza, sa pri tom pýta predajcov na aktuálne ceny. Cenník pravidelne uverejňuje na internetovej stránke, tak sa Nagybani Piac podiela na cenotvorbe maďarskej zeleniny a ovocia.
„Pri projektoch a verejných obstarávaniach, napríklad o dodávkach školám alebo verejným inštitúciám, sa uvádza cena vo vzťahu k cenám na Nagybani Piac,“ hovorí nám naša sprievodkyňa. V deň našej návštevy si všimla napríklad, že cena paradajok stúpa.
Aktuálne je sezóna paradajok, papriky, uhoriek, broskýň, melónov či kukurice. „Väčšina nášho tovaru ide na Slovensko,“ potvrdili nám to viacerí predajcovia melónov a kukurice. Vidíme tu veľa dodávok, ktoré sú naložené iba kukuricou, ktorým sa slovenské zákazníci určite „oplatia“. „Keď sme mali čerešne, Slováci ich od nás brali veľa.
Na celkovej ploche 34,8 hektára areálu je na 31-tisícoch metroch štvorcových k dispozícii 1250 nekrytých trhových predajných miest. Ďalších 3750 metrov štvorcových predajnej plochy majú k dispozícii predajcovia v krytých halách.
Maďarské melóny
Keď nás Mária Földes vedie do melónovej sekcie, žasneme. Desiatky predajcov, jeden vedľa druhého, dve dlhé uličky a čerstvé melóny pred dodávkami v hlbokých drevených prepravkách čakajú na zákazníkov.
„Dnes na Nagybani Piac nenájete jediný melón z dovozu. Akonáhle sa objavia maďarské, každý im dáva prednosť. Ceny sa preto vyrovnajú a dovozcom sa ich už neoplatí doviesť,“ hovorí Mária Földes.
Na Nagybani Piac sa prvé melóny objavia začiatkom mája – z dovozu z Maroka. „Koncom júna sme tu už mali prvé maďarské melóny, ale zákazníkom sa ešte nepáčili a tak stále prevažoval dovoz. Okolo 8. júla sa ceny dovezených a domácich melónov vyrovnali,“ opisuje.
Hovoríme o veľkých zelených melónoch, žlté malé majú v Maďarsku už aj v apríli z fóliovníka. „Keď ste niekde na Slovensku v júni kúpili veľký zelený melón, tak ten určite nebol z Maďarska,“ dodáva. Melóny sú pritom na oko na nepoznanie – rovnaké sú zo Španielska, z Grécka i z Maďarska, lebo všade sa pestujú z rovnakých holandských semien. Ale, ako nám vysvetľuje Mária Földes, výsledné chuťové vlastnosti ovplyvňujú pôdne a pestovateľské podmienky a tu má podľa nej Maďarsko čo ponúknuť. A nielen pri melónoch. „Zákazníci radi kupujú maďarský tovar, zelenina i ovocie má dobré chuťové vlastnosti i druhovú pestrosť,“ vysvetľuje.
Slováci berú veľa tovaru
V stánku s paprikou a paradajkami nám predajca hovorí, že k nemu chodia zákazníci zo Slovenska tri až štyrikrát do týždňa. „Kúpia však toho viac, ako všetci ostatní dokopy,“ opisuje.
Podľa údajov, ktoré nám poskytla Mária Földes, na Nagybani Piac v prvom polroku tohto roka zaregistrovali približne 2 500 vstupov osôb zo Slovenska, čo predstavuje približne päť percent všetkých vstupov do areálu – predávajúcich aj kupujúcich zároveň (údaj pochádza z počtu celkovo predaných vstupeniek, ktoré si kupujú kupujúci aj predávajúci pri každom vstupe do areálu).
„Z nášho hľadiska to predstavuje významný podiel na celkovom objeme obchodu,“ uviedla Mária Földes. Keď vezmeme do úvahy predpoklad, že Slováci zvyčajne kupujú väčšie objemy tovaru, je podiel tovaru, ktorý z Nagybani putuje na Slovensko ešte vyšší.V prepočte to znamená, že denne navštívi Nagybani Piac v priemere 20 zákazníkov zo Slovenska. Údaje o objeme predaného tovaru nám Mária Földes nevedela poskytnúť, na dokreslenie si však môžete predstaviť, že každý odchádza s naloženou dodávkou plnou zeleniny a ovocia.
Obchodníci aj prvovýrobcovia
Na Nagybani môže ktokoľvek predávať aj kupovať, stačí si kúpiť vstupenku. Každý predajca je povinný uviesť údaje o pôvode tovaru, kontroly štátnych orgánov sú časté a pokuta sa pohybuje v násobkoch 100-tisícov forintov. Pestovateľ musí mať okrem iného vyznačenú konkrétnu prevádzku, kde bol tovar vypestovaný. „Pomerne často sa stáva, že sa pri predajcovi zastavia kontrolóri NÉBIH a vyzvú ho, nech sa páči, sadnite si s nami do auta a ukážte nám, kde ste to obrali,“ opisuje Mária Földes.
Niečo podobné platí aj pre obchodníkov – každý tovar musí mať uvedené číslo Lot, identifikátora pôvodu, vďaka ktorému sa dá odsledovať, kde a za akých podmienok bol tovar vypestovaný a akou cestou sa dostal do Maďarska. „Ďalšia kontrola súvisí s daňovým úradom. Keď od pestovateľa odchádza tovar a vystaví daňový doklad, do 36 hodín ho musí predložiť daňovému úradu NAV,“ opisuje.
Vo chvíli, keď tovar opúšťa Maďarsko, teda má kupujúci všetky údaje o jeho pôvode k dispozícii. Na Slovensku zákazník tržnice už to, čo bolo uvedené na štítku predajcu na Nagybani neuvidí, trhovník má povinnosť uviesť iba krajinu pôvodu.
Obchody online?
„Veľa obchodov sa deje na základe predobjednávok a tak môže pestovateľ obrať iba toľko ovocia či zeleniny, koľko reálne aj predá. Ale nie je pravda, že by existoval aj paralelný online Nagybani trh. Vznikli už podobné pokusy, informaticky dobre vypracované riešenia, ale pri veľkom množstve čerstvého tovaru to v praxi nikdy dobre nefungovalo,“ vysvetľuje naša sprievodkyňa.
Model hodný inšpirácie
Vozenie zeleniny z Nagybani na Slovensko je bežný legálny obchod a vzhľadom na kvalitu tohto tovaru ani slovenský zákazník nič netratí. Stráca iba slovenský pestovateľ, ktorý takémuto tovaru iba ťažko dokáže konkurovať.
No nie Nagybani je na vine – tento trh totiž vznikol preto, aby sa zvýšili šance maďarskej zeleniny a ovocia na domácom trhu, ktorý ovládli supermarkety. Ustanovizeň s podobným obchodným modelom by aj na Slovensku domácim pestovateľom mohla pomôcť. Hoci, ako nám uviedla Mária Földes, pestovateľov zeleniny a ovocia ubúda aj v Maďarsku.
Článok bol uverejnený aj na portáli tulamsavidiek.com.
