Bio vína, ktoré vznikajú na mystickom mieste 

Bio vinárstvo Steigler 

(Šoproň) 

„V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že naše vína sa narodia,  nevyrábame ich.”

Bratislava bola v časoch Rakúsko – Uhorska časťou vinohradníckeho regiónu Rust – Sopron – Pressburg. My sme navštívili teraz ale inú časť tohto historického vinárskeho regiónu, na maďarskej strane Neziderského jazera. Tamás Varga tu vedie bio vinárstvo Steigler. Zaujímalo nás, aké vína vznikajú na tomto mystickom mieste. 

Čím sa vyznačujú vína vyprodukované v tejto oblasti?  

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že naše vína sa „narodia“, nevyrábame ich. Máme filozofiu, že keď hrozno dozrie, iba mierne usmerníme jeho cestu. Potom tomu hovoríme, že sa naše vína „pekne narodili“. Čo sa týka tejto vinárskej oblasti – kedysi bol región Bratislava – Rust – Šoproň známy najmä biely vínom. Mnoho vinohradov zničila fyloxéra, ochorenie viniča, ktoré sa v Rakúsko – Uhorsku šírilo koncom 19. storočia, potom dve svetové vojny a poslednú ranu zasadila tunajšiemu vinohradníctvu kolektivizácia. Jednoduchšie bolo vysádzať červené odrody, ako napríklad Frankovka modrá. Metropolou tejto odrody sa neskôr stal maďarský Šoproň, v okolí ktorého Frankovka modrá dominovala. My by sme chceli na toto územie vrátiť biele hrozno, hlavne Furmint a Veltlínske zelené. 

Pre zaujímavosť, prvá písomná zmienka o Furminte zo Šoproňskej vinárskej oblasti pochádza z roku 1230, čo je o sto rokov skôr, než sa v dobových dokumentoch prvýkrát spomenul Furmint z tokajskej oblasti. Nemusí to, samozrejme, znamenať, že sa Furmint v Tokaji objavil neskôr. Čo sa však týka prvej písomnej zmienky, tak to sme na tom s Furmintom lepšie my. 

Máme veľmi pekné, harmonické vína z roku 2019, 2020, 2021. Furmint sa tu prejavuje v trochu inej podobe, než sme zvyknutí. U nás v Maďarsku sa Furmint pestuje hlavne v oblastiach s vulkanickou pôdou, ako sú Tokaj, Somló či Balaton. A teraz by som chcel upriamiť pozornosť na terroir, v ktorom sa nachádzame my. Čo sa týka pôdy, pre Šoproň je charakteristická sľuda, ktorá je 20 miliónov rokov stará. Vápenec sa k nej pridal až neskôr, keď vyschlo Panónske more. 

Ako sa líši bio víno od bežného?

Zvolili sme si cestu bio vinárstva, naučili sme kontrolovať živiny v pôde bez hnojív a vysporiadať sa s nežiadúcou burinou a hmyzom iným spôsobom, ako použitím herbicídov a insekticídov. V súlade s našou filozofiou nechceme vytvárať monokultúrne, ale organické prostredie a biodiverzitu. Pristupujeme k tomu s rešpektom k existujúcim ekosystémom, chránime životné prostredie. Hrozno sa takmer bez zásahu človeka premení na víno. Naše vína dozrievajú dlhšie, aj biele vína nechávame v sudoch dozrievať osem až desať mesiacov. Záleží nám na tom, aby sme sa vrátili k tej prirodzenosti, ktorú nám naši predkovia zanechali ako dedičstvo. Nemusíme mať za každú cenu rýchlené mladé víno v už novembri, necháme ho, aby dozrelo prirodzenou cestou. 

Aké druhy vín pripravuješ? Viem o víne Kaméleon, mení svoju chuť tak, ako rovnomenný živočích farbu? 

Kaméleon je akousi vizitkou nášho vinárstva, akési „crème de la crème“. Tvoria ho dve odrody, ktorých výnimočné vlastnosti v sebe spája. Tak, ako sa chameleón neustále sa prispôsobuje svojmu okoliu, mení svoju farbu, aj naše víno nesie charakteristické znaky daného roka, odráža sa v ňom to, či bol rok suchší alebo naopak daždivý. Toto víno sme preto nazvali podľa chameleóna, že obsahuje kombináciu odrôd, ktoré bývajú každý rok iné. Nevieme vyprodukovať zakaždým rovnaké víno, keď pracujeme v prírodných podmienkach. Prostredníctvom červeného alebo bieleho Kaméleona predstavíme daný rok, v ktorom sa víno „narodilo“. Ďalšie vína máme jednoodrodové, hlavnou odrodou je Frankovka modrá – sme predsa v šoproňskej vinárskej oblasti. Potom sú to Veltlínske zelené a Furmint. Máme aj svetové odrody ako Pinot noir. Vlajkovou loďou sú však Frankovka modrá, Veltlínske zelené a Furmint. 

Ktoré vaše vína získali svetové ocenenia? 

Náš Furmint aj naša Frankovka modrá získali v Berlíne v Berliner Wine Trophy zlaté ocenenia, Kaméleon biely i Veltlínske zelené dozrievané v sudoch boli ocenené zlatými medailami v súťaži VinAgora.  

Viem o tebe, že si pôsobil aj v zahraničí, máš bohaté skúsenosti. Sú vaše vína aj preto také dobré? 

Stále zdôrazňujem, že naše vína sa „narodia“, hoci, každé vinárstvo má svojho hospodára. Pracoval som dva roky v Kalifornii, na Novom Zélande som tiež strávil dva roky a najdlhšie som pôsobil v Rakúsku – osem rokov. Keď sa mi otvorila možnosť obhospodarovať v Maďarsku 14-hektárovú vinicu, neváhal som ani sekundu. Povedal som si, dosť bolo života v zahraničí, vrátim sa domov. Tu viem zrealizovať svoje sny. A nielen moje, ale aj sny majiteľa vinohradov, ktorý sníva ešte väčšmi ako ja. Chcem mu v tom byť nápomocný. 

Na webovej stránke spajz.sk môžete nájsť aj tieto prírodné vína.